Popúšťanie


Popúšťanie je rozžeravenie ocele a následne jej pomalé ochladzovanie. Je to proces tepelného spracovania pri nízkej teplote, ktorý sa bežne vykonáva po neutrálnom kalení, dvojitom kalení, atmosférickej karburácie, nitrocementovaní alebo indukčnom kalení, aby sa dosiahol požadovaný pomer tvrdosti a húževnatosti. Pri popúšťaní sa oceľ zahreje na asi 300 až 600°C (nie viac ako 723 °C) a potom sa buď opakovane zakalí, alebo voľne ochladí na normálnu teplotu. Jeho cieľom je odstrániť alebo zmenšiť vnútorné napätia, ktoré vzniknú po kalení a upraviť tak mechanické vlastnosti na požadované hodnoty. Proces sa koná okamžite po kalení. Pri kalení sa dosahuje maximálna tvrdosť ocele, pričom sa vytvára materiál s nízkou húževnatosťou. Popúšťanie naopak znižuje tvrdosť materiálu a zvyšuje jeho húževnatosť. Teplota popúšťania sa môže líšiť v závislosti od požiadaviek a triedy ocele od 160 °C do 500 ° C, prípadne aj viac. Proces sa bežne vykonáva v peciach, ktoré môžu byť vybavené ochrannou atmosférou. Ochranná atmosféra zabráni oxidácii povrchu počas procesu a používa sa hlavne pri vyšších teplotách. Pri niektorých druhoch ocelí je veľmi dôležitý čas ponechania na teplote popúšťania – dlhší čas bude vlastne zodpovedať vyššej teplote. V závislosti od triedy ocele sa v určitých teplotných intervaloch môže vyskytnúť jav známy ako popúšťacia krehkosť.